Workshop Podtatranskou krajinou III – report

Piatkové zoznámenie

Končím v práci, utekám domov, balím posledné veci, ešte narýchlo pozerám počasie a vyrážam. Ešte tankovať, kúpiť aspoň nejaké to vínko na večerné posedenie. Počasie je všelijaké, sneží, je zamračené a silný vietor mi na ceste medzi poliami naráža do auta. Vzhľadom nato, ze ubytko riešil kamarát Pali, nemusel som si brať voľno. Keď dorazím všetci sú už tam. Vínko je už rozliate, len sa zložiť a usadiť. Zoznámime sa, debatujeme o technike, o fotení.

Po prednáškach ešte vyberáme lokalitu na ranné fotenie vzhľadom na aktuálnu predpoveď počasia. To je ale riadne vrtkavé, chvíľu vidieť na oblohe hviezdy a hneď nato zase sneží.

 

Sobotné dva svety

Ráno vyrážame k Spišskému hradu tak aby sme boli na mieste včas pred východom slnka a mohli sme operatívne zmeniť miesto vzhľadom na aktuálne podmienky. Už cestou vidíme, že po našej pravej strane je obloha takmer čistá a na ľavej strane sú Tatry v oblakoch. Keďže nám Tatry nevidieť, ostávame pri aleji pod hradom. Pofukuje mierny vetrík a tenká vrstva snehu na zemi preveruje našu obuv. Vetrom hnané mraky na oblohe vytvárajú ideálne podmienky na fotenie s ND filtrami na dlhý čas. Asi pol hodinku po východe slnka preniklo prvé svetlo a zasvietilo tam kde malo, na hrad. Posledné cvaky, naháňačka výbavy po poli a môžeme vyraziť.

Ukazujeme účatníkom lokalitu pri Dúbrave, odkiaľ je z poľa možné fotiť hrad s tatrami, zastavujeme sa aj na Sivej Brade a mierime ďalej do Popradu na rannú kávičku do fotocentra Darian. Pred Popradom začína iný svet, silný vietor, zasnežené cesty, záveje. Pri káve dohodneme ďalšiu lokalitu a tou je starý strom v poli pri Spišskej Belej známy z fotografií. Počasie a príroda nám tam pripravili nezabudnuteľne podmienky.

 

Silný vietor ženie v intervaloch vlny snehu, ktoré pripomínaju vlny na mori vo veľkej búrke, do toho  vykúka spoza mrakov zubaté slnko. Aj napriek fujavici vládne dobrá nálada a úžas nad scenériou. Musím len potvrdiť Paliho slová, že lepšie podmienky som na tom mieste nezažil. Zastavujeme sa ešte na dobrom obede a poslednej fotografovanej lokalite za Popradom. Potom už len v teple pri vínku híkame nad fotografiami od starého stromu.

 

Nedeľná rozprávka

Mierime na Lesnícke sedlo, ale meníme plány a na ceste sa otáčame. Oblačnosť nad Pieninami je príliš nízko a príliš hustá a nesľubuje dobré podmienky. Opäť stromček pri Spišskej Belej, tentokrát už aj s tatrami, z ktorých sme v sobotu nevideli ani kúsoček. Takmer bezoblačno, žiadna fujavica a krásne ranné svetlo, ktoré nám Tatry pekne sfarbilo. Myslím, že s týmto rozhodnutím bol spokojný každý. Ako sa slnko dvíha a nám plnia karty, smerujeme do Ždiaru, kde sa brodíme po kolená v snehu k starej chalúpke, ktorá ešte z posledných síl odoláva náporom Ždiarskej zimy. Scenéria ako z pohľadnice.

 

 

Poslednou zastávkou je Bielovodská dolina, kde fotíme tatranský štít Mlynár s riečkou Biela voda.

Navzdory obavám z počasia a trémy z vysvetľovania teórie nakoľko sa jednalo o môj prvý workshop v spolupráci s kamarátom Palim Hradiským som veľmi spokojný aj s počasím a podmienkami aké nám pripravila podtatranská krajina na Spiši. A musím len súhlasiť s Palim a citovať jeho slová „nebyť workshopu, tak ma v sobotu do tej fujavici nedostane nikto“. Avšak po tejto skúsenosti už len čakám na vietor pod tatrami 🙂