Workshop Podtatranskou krajinou IV – report

Týždeň pred workshopom som sa vytešoval z pekného počasia a hlavne viditeľnosti, ale ako tak pekné počasie pokračovalo na začiatok apríla s nezvyčajnými horúčavami, vzduch bol ku koncu týždňa plný oparu a smogu. Navyše sa obloha zatiahla takže s piatkového plánovaného nočného fotenia nebolo nič. Ostalo teda viac času na teóriu a diskusie pri dobrom vínku.

4:15 zvoní budík. O pol hodinu vyrážame k Žakovskému rybníku. Ako na mieste zisťujeme vzduch sa od smogu a oparu cez noc ani trochu nevyčistil a tatry, ktoré mali tvoriť kulisu záberov od rybníka voľným okom takmer nevidno. Ale hovoríme si “fotošop” to vytiahne 🙂 Podmienky a počasie, kedy by asi krajinársky fotograf ani z postele nevstával. Ale to počasie sa bohužiaľ objednať nedá. Je to ale dobré na preverenie našich schopností nájsť motív aj za sťažených podmienok, a vidieť krajinu inač ako bolo plánovane.
Zľava sa nad rybník dovalila hmla, aspoň ozvláštnila slabšiu atmosféru rána.

Dvaja z hmly vystúpili

Dvaja z hmly vystúpili
Línie farieb

Línie farieb

 

Na rybníku

Na rybníku

Ako sa slnko dvihlo vyššie na oblohu, ohrialo a presvietilo krajinu viditeľnosť sa kúsok zlepšila a ukázali sa nám aj tatry

Kruhy

Kruhy

Nezaobišlo by sa to bez návštevy starého stromu pod tatrami, aj keď už nie za extrémnych podmienok. 🙂

Povoz

Povoz

Po obede a preto, že bol hustý opar sme zvolili roklinu Piecky v Slovenskom raji, kde sme okrem fotenia vodopádu videli a fotili aj skupinku terénnych kôz :), kamzíkov alpských.

Nedeľné ráno bolo opakom toho sobotného, dážď a vietor. Keďže v pozvánke stojí “fotiť sa bude za každého počasia” tak sme vyrazili.
Cestou meníme plán a otáčame sa smerom na Závadku, odkiaľ sú výhľady Tatry, Spiš, Branisko. V to daždivé ráno bol výhľad tak na 10 metrov, aj keď miestami sa urobila trhlina a ukázala sa krajina pod nami. Písal som v pozvánke niečo o teplom oblečení, čiapku a rukavice som samozrejme zabudol a teplejšiu bundu som z neznámych príčin nezobral a to som bol prírodou už dávno poučený. Tak som si to vymrzol, ani prvý a určite ani posledný krát. Asi po dvoch hodinách fotenia v hmle, sa nízka oblačnosť začala trhať a začalo vykúkať slniečko. To treba zažiť, podmienky po daždi sú naj, z lesa sa odparuje vlhkosť, ťažké mraky sa rozpadávajú a na dažďom vyčistenú krajinu kde tu zasvieti. Vtedy začne to pobehovanie, čo skôr fotiť.

Na paši

Na paši – Dážď ustal a teplé lúče slnka sa začali predierať pomedzi rozpadávajúce sa mraky.

 

Keď to ustane a slnko začne zase poriadne hriať poberieme sa preč na iné miesto, tentokrát ku môjmu obľúbenému Miloju, riadne sa do poľa zablatiť.

Workshopisti

Workshopisti – Foto: Roland Kilian

Aj napriek nie práve najideálnejším podmienkam, ktoré narušili niektoré plánované fotenia, ale preverili kreativitu a vynaliezavosť účastníkov, workshop dopadol super.

Similar Posts